#3: Živí a zdraví a patrične draví. Časť druhá

     Nakupovanie je pre nás činnosťou, ktorá nám zaberá najviac času. Neustále sa nás tu ľudia pýtajú, či sme zažili „cultural shock“, jediný kultúrny šok bol však iba pri návšteve potravín. Nájsť niečo domáce, alebo aspoň niečo čo sa tomu podobá je pomerne náročné. A tým myslím aj základné suroviny ako chlieb, cestoviny, mrazená zelenina, ryža, atď. Všetko sa tu totiž predáva v instantnej verzii, ochutené, predpripravené, nakrájané, zaliate omáčkou. Čisté cestoviny bez ochutenia sme hľadali vyše hodiny; regál s malými miskami cestovín, ktoré môžete po zaliatí horúcou vodou hneď konzumovať, je neprehliadnuteľný. A to o mrazničkách s pizzami ani nehovoriac. Typický americký chlieb sme skúsili. Raz a naposledy. Nejde o to, že by bol taký zlý, ono to proste nie je chlieb. Vianočku by si predsa tiež nejedol so šunkou a syrom, s párkami, či vajíčkami. Radšej sme preto uprednostnili „Crisbread“ – americké knäckebroty. Našli sme síce aj niečo, čo sa nášmu chlebu trochu podobalo, ale cena veľmi nezodpovedala chuti a kvalite.

     Prechádzky po obchodoch však priniesli aj zábavné chvíle. Tu proste kúpiť každú „vtákovinu“. Na melón si máš kúpiť nôž v tvare melónu, škrabka na mrkvu je v tvare mrkvy a nič okrem mrkvy by si ňou šúpať asi nemal. Vajíčka ti predajú už rovno uvarené natvrdo, ale keď žĺtok nemáš rád, kľudne si v tetrapaku môžeš kúpiť aj vaječné bielka predávané samostatne. Mrkvu, cibuľu, šalát, všemožné druhy zeleniny ako aj syry tu kúpiš už nakrájané a nastrúhané, ušetrí to čas. Rôzne druhy mozzarely tu majú rôznu chuť, raz chutia ako neúdená parenica, raz ako eidam, nikdy však nie ako mozzarela. (Áno, začína nám chýbať domov…. parenica, oštiepok, korbáčiky… mňam.)

     Sprvu sme mali problém s veľkosťou balení. Spočiatku sa nám zdali potraviny pridrahé, ale v prepočte na hmotnosť daných balení sú porovnateľné so slovenskými cenami. Tekutiny sú predávané minimálne po galónoch, potraviny väčšinou nedostať v menších než 400-500 gramových baleniach. Niektoré potraviny sú veľmi lacné: napr. kuracie prsia a samozrejme Pringles Ak však chceš uprednostniť kvalitné mlieko pred bielou vodou, musíš si veru priplatiť. Počas nášho pobytu sme sa rozhodli abstinovať, ale nemá to nič spoločné s tým, že by tu bol alkohol či víno pridrahé… Naozaj…

     A poďme teraz k obľúbenej aktivite našich starých mám počas svätej omše, poďme trochu poohovárať tunajší ľud. Síce sa o Američanoch povie, že sú hlúpi, naša skúsenosť však je, že sú veľmi milý a priateľský (až na toho zamestnanca Snucksu, čo pomáha baliť nákupy, ten naozaj nikoho nemá rád). Všetci Američania majú pocit, že keď okolo nich prechádzaš, majú automaticky povinnosť sa Ti prihovoriť, zaželať Ti pekný deň, spýtať sa ako sa máš, pochváliť Ťa za niečo (moje novozafarbené červené vlasy a Alexove tričko s potlačou Nirvany tu majú veľký úspech), alebo len trepnúť niečo do éteru, proste nech nie je ticho (až na toho zamestnanca Snucksu, ten vážne nikoho nemá rád). Nikto nepoukazuje na to, že si z inej krajiny, alebo že ti tá angličtina nejde úplne dokonale. Keď sme sa raz vracali z nákupu zaťažení plnými taškami, zastavil nám neznámy muž, či nás nemá hodiť autom. Pri inej príležitosti, keď sme neúspešne hľadali obchod a už sme chvíľu blúdili po okolí, zastavil sa pri nás autom jeden sympatický černoch, či nám môže nejako pomôcť. Vzhľadom na to, že som prvý týždeň trávila výlučne behaním po sekretariátoch a vyplňovaním hromady dokumentov, bola som naozaj vďačná, za ochotné a milé úradníčky, ktoré nestrácali trpezlivosť pri vypytovaní, čo ktoré kolónky na dokumentoch znamenajú (áno, byrokracia prekvitá aj tu, hádam ešte viac ako u nás… áno, naozaj je to možné). Na Slovensku takýto milý prístup nájdete len na Obecnom úrade v Tvrdošovciach, číslo dverí 3.

A na záver zopár postrehov:

1. Pitná voda z vodovodu je všetko, len nie pitná. Ani filtračná kanvica nedokáže odstrániť tú hroznú chuť. Trnavská voda je oproti nej ako ľahko vychladené Portské. (Áno, aj Trnava mi zjavne chýba).
2. Ešte menej pitná je tu káva. Americká káva je v podstate iba čierna voda, ktorú si môžeš ochutiť ako chceš, ale kávu z nej nedostaneš. Ale, samozrejme, Ti jej za nízku cenu dajú neuveriteľne veľa. Malé cappuccino tu má približne pol litra, to veľké som z bezpečnostných dôvodov radšej neskúšala.
3. Američania majú naozaj radi klimatizácie, a to extrémne silno pustenú klimatizácie. Sú naozaj všade, v domoch, v škole, v obchodoch, v kaviarňach. Na ten prechod medzi tropickým počasím vonku a dvadsiatimi stupňami vo vnútri, sa zvyká pomerne ťažko a doslova si to koleduje a poriadne prechladnutie.
4. Všetko je tu väčšie. Veľké balenia v obchodoch, veľké kávy, veľké zmrzliny (čisté predávkovanie cukrom, už nikdy viac), veľké autá.
5. Drive-thru tu nemá iba McDonald, ale hádam každý obchod či firma, dokonca aj banka či lekáreň. Veď načo vystupovať z toho auta, keď sa dá všetko vybaviť aj cez okienko, no nie?
6. To čo u nás voláme „prízemie“ je u Američanov prvé poschodie. Neraz sa mi stalo, že ak som chcela ísť na druhé poschodie, posielali ma z toho tretie o jedno nižšie. Nuž, sila zvyku.

Áno, zjavne sme v krajine nekonečných možností…