#4: Once a Saluki, always a Saluki!

Dovoľ mi, milý čitateľ, začať takýmito slovami univerzitnej hrdosti, ktorá v americkom prostredí intenzívne prekypuje. Spočiatku som pri počutí tohto veľkodušného hesla výsmešne cukala kútikmi úst (typickí Američania), po čase Ti však dôjde, že príslušnosť k univerzite tu skutočne niečo znamená. Začnem však od začiatku.

Po ročnom úmornom vybavovaní svojho študijného pobytu v USA som konečne stála pred „bránami“ kampusu. Americká univerzita je také svojské malé mestečko s vlastnými pravidlami, vlastným systémom prepletených vzťahov, je miesto s nenapodobiteľnou atmosférou plným príležitostí, udalostí, potenciálnych stretnutí, každodenných prekvapení (a veveričiek). Zatiaľ čo na Slovensku univerzitu tvorí zopár budov roztrúsených po meste, pričom študenti jednotlivých fakúlt netvoria jednotnú komunitu (aspoň ja mám takú skúsenosť; to, kde je pedagogická fakulta TU som sa dozvedela až po šiestich rokoch strávených v Trnave). Kampus je jedinečným mestom, kde je proste všetko na jednej kope. Hemží sa študentmi, ktorí iba tak vysedávajú na trávniku, v hojdacích sieťach zavesených na stromoch, na všadeprítomných lavičkách. Knižnica je plná študentov surfujúcich na fejsbúku (aspoň niečo máme spoločné). Študentské centrum je spoločenským miestom, kde študenti môžu skočiť na kávu do Starbucksu, najesť sa v niektorom z množstva rýchlych občerstvení, nakúpiť si školské potreby a učebnice (samozrejme tisíce tričiek, mikín, nohavíc či ponožiek s logom školy) alebo si proste sadnúť na gauč a rozjímať nad obezitou amerických žien.

Zimný (tu nazývaný Jesenný) semester nezačal iba akademickými povinnosťami, ale aj tzv. Weeks of Welcome, čo v podstate značí tri týždne trvajúce podujatia a udalosti na oslávenie začiatku semestra, ako napr. „block party“, kde sa zadarmo podávali hot-dogy s čipsami (zemiakové čipsy sa tu bežne podávajú ako príloha k jedlám. Sprvu sme si mysleli, že je to iba výstrednosť študentskej akcie, keď nám však čipsy naservírovali aj v reštaurácii, žarty šli bokom). Samozrejme tu nechýbali nábory študentských bratstiev a sesterstiev. Jediná ich výhoda bola pizza zadarmo, na vypočutie ich prednášky o tom, ako sa stať členom sme už boli príliš prejedení, tak sme zobrali naše bratsko-sesterské frisbie (ktoré slúžilo ako tanier a úprimne, bol to zatiaľ asi najlepší tanier, na ktorom sme dostali naservírované jedlo) a šli sme ďalej. Prvé týždne boli proste príležitosťou ako sa najesť zadarmo. Súťaž v jedení melónu a podávanie sušienok s mliekom v knižnici sme, žiaľ ,zmeškali…

Čo na mňa však urobilo najväčší dojem je predovšetkým prístup k študentom. Zatiaľ, čo na Slovensku som mala občas pocit, že univerzita je tu pre pracovníkov a študent je iba otravným hmyzom (samozrejme, česť výnimkám, ale hlavne čo sa týka administratívy, predsa vieme svoje. Na SIU mám pocit, že univerzita je tu v prvom rade pre študenta. A to sa týka vo veľkej miere prístupu lektorov. Najmä na vzťahu školiteľa a doktoranda vidno, že sa nejedná iba o plnenie povinnosti, ale o osobný záujem o profesijný rozvoj doktoranda. Lektori sú ochotní pootvoriť svoje súkromie a zotrieť prísne profesionálne vzťahy (napr. raňajky pre nových doktorandov u Dr. Stikkersa, či voľnočasové čítanie Jaspersa/Marcela v dome Dr. Auxiera, kedy som mala pocity, že študenti sa uňho pohybujú a cítia ako doma). A že teda tí americkí profesori netrpia núdzou, to tiež nemôžem nechať bez povšimnutia…

Určite však už dumáš nad tým, či som sa sem prišla iba najesť a napiť. Preto vedz, milý čitateľ, že tu robím špičkovú filozofickú prácu (keď mi vystane čas…). Môj týždenný rozvrh pozostáva z prednášky o Husserlovi … a textového semináru o Husserlovi… a ešte nejaké to voľnočasové čítanie Husserla… Samozrejme, nesmiem zabudnúť na Phenomenology Reserach Group – PRG sú pravidelné diskusné stretnutia, v ktorom iba tak kecáme o láske, priateľstve, osobnej identite, také bežné krčmové fenomenologické reči. Túto výskumnú skupinu vie zdokonaliť už iba pravidelná ochutnávka kávových špecialíl Dr. Steinbocka. Svoj voľný čas som sa spočiatku snažila vyplniť seminárom o Hegelovi. Dospela som však k záveru, že Hegel je pre mňa prisilná šálka už aj v slovenčine (vymenila som ho za Husserla).

Čo sa týka ostatných študentov, pomaly sa spoznávame, priatelíme. Je tu neuveriteľne veľká komunita medzinárodných študentov (pre ktorých sa často organizujú rôzne podujatia, napr. piknik, stretnutia pri káve, apod.), zväčša sú to však všetko študenti z Ázijských krajín. Prevažujú študenti z Iránu (ktorý tu majú dokonca svoju vlastnú komunitu), Indie a samozrejme z Číny. Žiadneho európskeho študenta som doteraz nestretla… čo považujem za celkom smutné. Novými medzinárodnými „filozofmi“ som iba ja, Iránčan Mohsen a Číňanka Xu Li. Prekonávanie kultúrnych bariér býva občas naozaj zábavné. Na otázku, aké náboženstvo je v Číne najrozšírenejšie som dostala úplne serióznu odpoveď: komunistická strana. Nuž komunistická strana nám aspoň zaplatila sobotňajší obed (Xu Li sa sťažovala, že nemá kde míňať peniaze od vlády). Mohsen zas netuší, kto je to Elvis Presley či Freddie Mercury. Nebudem ťa však už ďalej zdržiavať, hybaj si rovno pozrieť fotky.

A keďže som ťa celý čas nechala v napätí, čo vlastne ten Saluki je, tu je vysvetlenie: Saluki (druh egyptského psa) je verným maskotom Southern Illinous University v Carbondale. A prečo práve egyptský pes? Južný Illinois je totiž známy aj pod prezývkou Malý Egypt, predovšetkým kvôli rieke Mississippi, ktorá toto územie ohraničuje (americký Níl). A preto si dovolím aj na záver malý prejav mojej akademickej hrdosti:

Ak si už raz psom, navždy ním aj zostaneš!

Fotky z kampusu:

Zopár fotiek z medzinárodného pikniku a pizza party:

Phenomenology Research Center. Pracovný stôl s notebookom a červenou stoličkou je môj. Keďže je centrum krátko po rekonštrukcii, je tam ešte menší neporiadok: