O tom, ako sme Vancouver očami turistov spoznali

Krásne na Kanade je tá nekonečná paleta nebezpečenstiev, ktoré ťa môžu postretnúť. Zima s nebezpečenstvom lavín (a povedzme si, v niektorých oblastiach aj nebezpečenstvo omrzlín a zamrznutia počas chôdze) začína pomaly striedať jar s nebezpečenstvom prebúdzajúcich sa medveďov, kok… koko… teda vlastne kojotov a púm. Jar sa napokon začína stretávať so začiatkom leta, a to znamená rastúce nebezpečenstvo lesných požiarov. A vieš, kedy prišla sezóna dovoleniek a cestovania? No predsa keď sa všetky nebezpečenstvá spolu stretnú a ty nevieš, či ťa na nejakej túre zabije lavína, požiar, medveď, puma alebo nejaká tá kombinácia: napríklad horiaca lavína, horiaci medveď, puma na lavíne alebo puma na medveďovi… alebo si môžeš z lesa odniesť omrznutú spáleninu, spálenú omrzlinu, možnosti sú fakt nekonečné…

V každom prípade, samotná sezóna je pomerne krátka a trvá od júla do septembra (s čím sme sa celú jar trápili bolo čakanie na niektoré dlho vyhliadnuté a vytúžené túry, ktoré sa však ešte ani v júni nedali absolvovať kvôli vysokému snehu). Aby sme však nezdržiavali, príchod júla bol pre nás veľmi dlho očakávaný z dvoch dôvodov: po prvé, čakala nás nádherná kanadská príroda, a po druhé (čo bol oveľa dôležitejší dôvod), čakali sme na dve vzácne návštevy zo Slovenska. Po dlhých mesiacoch v novej krajine si už síce človek začína nachádzať okruh priateľov a známych, avšak nič sa nevyrovná stretnutiu s dlhoročnými priateľmi a stretnutiu s drahými rodičmi po takej dlhej dobe.

Koncom júna nás teda prišli najprv navštíviť kamaráti Martin a Iva. A keďže tu strávili 18 dní, a takisto ako my mali v úmysle spoznať z Kanady čo najviac, naše spoločné zážitky rozdelíme do dvoch článkov. Ten prvý bude možno trochu menej dobrodružný, keďže prvé dni sme strávili iba v okolí Vancouveru, kde je síce veľa vecí hodných objavovania, nie je to však to pravé roadtripové dobrodružstvo. Druhú časť nášho výletu si teda necháme na neskôr a dnes si to spravíme také poučné (haha, určite sa veľmi tešíš).

Príchod kamarátov bol pre nás tiež veľmi prínosný, prvýkrát sme sa totiž na Vancouver mohli pozrieť očami turistov a nie očami obyvateľov. Síce sme po našom príchode mesto objavovali a spoznávali, avšak išlo skôr o to, naučiť sa v ňom orientovať. Je to vidno asi aj na tom, že sme doteraz v podstate o Vancouveri ako o cestovateľskej destinácii vôbec nepísali. Tak teraz je čas napraviť to a pozrieť sa na to, čo sa v tomto veľkomeste oplatí vidieť!

Po prvých dňoch rekonvalescencie po náročnom lete nastal čas vojsť do centra veľkomesta. Ak hľadáš vo Vancouveri prehliadku typu európskeho historického mesta, budeš sklamaný a ani sem nechoď. Prehliadka mesta tu neznamená návštevu galérií, múzeí, starých kostolov a historických budov. Samozrejme, nejaké výstavy sa tu nájdu, ale ako sme už počas nášho cestovania po severnej Amerike zistili, exhibície a múzeá tu tiež vyzerajú úplne inak a navštevujeme ich skôr výnimočne. O tom ale neskôr. Prehliadka Vancouveru je skôr o prechádzke samotným mestom, o spoznávaní atmosféry jednotlivých štvrtí, o živote na mestských plážach a hlavne o gastronómii. Keď si už pripravený na takúto prehliadku, poďme na to.

Cole Harbour a Canada Place

Našu prehliadku sme začali dlhočiznou prechádzkou po Cole Harbour, časťou vancouverského centra, ktoré sa nachádza priamo pri pobreží fjordu. Je to jedna z našich obľúbených častí mesta, hlavne počas pekných slnečných dní, keď ľudia vysedávajú v parkoch na tráve, hrajú na hudobných nástrojoch alebo majú len obedovú pauzu a snažia sa čas naplno využiť vonku. Z tejto časti mesta je krásny výhľad na celý fjord (v strede ktorého uvidíš čerpaciu stanicu pre lode), na North Vancouver, Stanley Park a takisto tu nájdeš budovu s názvom Convention Center, ktorá je zaujímavá tým, že má trávnatú strechu s rozlohou 2.4 hektárov (aspoň v niečom sa snažia byť tí Kanaďania zelení). Počas pekných dní je to tu pomerne živé a rušné a každú chvíľu tu vzlietajú hydroplány (zatiaľ sme síce ešte nevyskúšali, ale bez toho z Kanady neodídeme).

Gastown

Z tejto časti mesta sme sa pomaličky (ono sa to nezdá, ale aj so všetkými tými zastávkami to dokáže zabrať dosť veľa času) presunuli do našej úplne najobľúbenejšej časti mesta, ktorou je Gastown. Gastown vyzerá ako také malé anglické mestečko s množstvom tehlových budov, stojanov s kvetinami, kaviarničkami, reštauráciami a suvenírovými obchodmi. Je to také “staré mesto” Vancouveru. Historicky je to vlastne pôvodné centrum mesta, z ktorého sa napokon vykľul Vancouver. Táto časť mesta získala názov po kapitánovi parnej lode Johnovi Deightonovi, prezývanom Gassy Jack, ktorý si sem v roku 1867 prišiel otvoriť salón (alebo ľudovo povedané krčmu). Mestečko prosperovalo (no veď bodaj by nie keď ho postavili okolo krčmy) a stalo sa čoskoro centrom obchodu . O 19 rokov neskôr z tejto usadlosti vzniklo mesto Vancouver.

Jednou z najznámejších atrakcií tejto časti sú parné hodiny z roku 1977, ktoré patria k jedným z prvých parných hodín vo svete vôbec (podľa niektorých zdrojov sú dokonca úplne prvé). Tieto hodinky v pravidelných intervaloch zahrajú pri vypúšťaní pary krátku melódiu. A čo sa nám ťažko priznáva, ešte nikdy sme ju nepočuli celú! Možno je to tým, že nie sme hodiny schopní stáť pri jedných hodinkách ako čínski turisti, a vždy si povieme, že poďme ešte do tohto a tohto obchodu a vrátime sa. No, nikdy sme to vrátenie sa nestihli včas. V každom prípade, zámerom zostrojenia týchto hodín bolo pritiahnutie ľudí do Gastownu a tento účel hodiny dodnes úspešne plnia. Dôkazom toho sú davy turistov čakajúcich na pískanie.

V Gastowne je aj náš obľúbený pivovar Steamworks Brewery, ak budeš niekedy vo Vancouveri tak sa tu určite musíš zastaviť (majú tu výborné pivo a takisto asi zatiaľ najlepšie poutine aké sme v Kanade vyskúšali).

Chinatown

Iba pár uličiek od Gatownu sa nachádza vancouverská čínska štvrť. Chinatown vo Vancouveri je najväčšou v celej Kanade a jednou z najväčších v Severnej Amerike. Čínski migranti sa do Vancouveru začali hrnúť v druhej polovici devätnásteho storočia prilákaní vidinou bohatstva z kanadskej zlate horúčky začínajúcej v roku 1858 (k tejto zaujímavej časti kanadskej histórie sa ešte dostaneme). V Chinatowne sa každoročne konajú oslavy čínskeho nového roka (ak si náhodou zmeškal naše video z tejto udalosti, teraz je správny čas dobehnúť zameškané, aby si pocítil atmosféru).

Za návštevu v tejto časti stojí aj záhrada Dr. Sun Yat-Sena, jedná sa o klasickú čínsku záhradu. Nie je síce veľmi veľká, ale na polhodinový oddych pod steblami bambusov (nad ktorými vytŕčajú mrakodrapy veľkomesta) stačí. 

Stanley Park

Ako každé veľkomesto, aj Vancouver musí mať obrovský park pri centre mesta, kam sa ubehaní mešťania môžu chodiť vyvenčiť. Avšak ako jeden z mála mestských parkov, Stanley park nie je produktom záhradných architektov, ale úplne prírodne vytvoreným parkom (až na tých pár budov a ciest, ktoré sa v ňom nachádzajú) s pomerne dávnou históriou. Predtým, ako sa sem dotrepali európski kolonizátori, obývali tento kus pôdy po tisícky rokov pôvodní obyvatelia (jedná sa, samozrejme, o indiánov. Avšak pomenovanie Indián je vraj podľa tunajších štandardov pejoratívne, takže kvôli politickej korektnosti sa im hovorí  po anglicky “indigenous people”, a teda my im tiež budeme hovoriť pôvodní obyvatelia).

Stanley Park je park s vyše 400 hektárovou plochou (je dokonca väčší ako Central Park v New Yorku), a teda naozaj nehrozí, že ťa tak skoro zunuje. Obvod parku je lemovaný približne 10 kilometrov dlhou hrádzou, ktorá je bohato využívaná cyklistami a korčuliarmi. Celkovo je Stanley Park veľkým lákadlom nielen pre turistov. Avšak tým, že je taký obrovský, ľahko sa tu dajú nájsť aj turistické chodníčky, na ktorých nikoho nenájdeš. Možností je tu plno: pozrieť si park s totemami, prejsť sa okolo jazera Beaver Lake, ktoré je plné lekien, navštíviť záhradu ruží (mali sme šťastie a práve v tom období bola rozkvitnutá… tá vôňa bola omamná..), navštíviť Aquarium s morskými zvieratami, poprechádzať sa po pieskových plážach alebo sa proste stratiť na jednom z lesných chodníkov.

Čo však stojí za zmienku je stretnutie, ktoré sa odohráva každý utorok v poobedných hodinách až do západu slnka, tzv. Drumm circle. Drumm circle je skupina hráčov na bubny, ktorí sa zídu na tzv. Tretej pláži (Third Beach) a bubnujú do rytmu, ktorý sa ťa snaží zhypnotizovať do tranzu. Nás sa teda ten tranz až úplne nechytil, lebo sme prichádzali na tieto “stretnutia” vždy triezvy, to sa však nedá povedať o zvyšku kompánie, ktorá sa tu z týždňa na týždeň zíde. Ako si už asi uhádol, je to stretnutie ľudí, nad ktorými doslova vidíš oblak vyfúknutého dymu z jointov, a teda treba povedať, že niektorým sa ten prechod do iných dimenzií naozaj veľmi úspešne darí.

Napriek všetkému je to však veľmi zaujímavé stretnutie a radi tam občas zavítame. Počúvanie hypnotických bubnov pri západe slnka má svoje čaro. Akurát ak sa nechceš nahúliť z výparov, tak si treba držať aspoň pármetrový odstup od skupiny tancujúcich ľudí.

Granville Island

Keď sa chceš poriadne najesť, ale nechceš zrovna minúť 20 dolárov za hlavné jedlo, určite odporúčame navštíviť Granville Island. Ako sme zistili, asi to nie je miesto, ktoré sa zapáči každému (je to naozaj narvané ľuďmi, mnoho hluku, tlačenica a bláznivý mix rôznych pachov z trhov), my ho však máme radi. Síce názov naznačuje, že sa jedná o ostrov, v skutočnosti je to však iba polostrovček, na ktorý sa najjednoduchšie z centra mesta dostaneš na malej lodičke.

Na Granville sa nachádza obrovský trh, kde nájdeš všelijaké šmakotiny, lokálne vypestované ovocie a zeleninu (aj keď sa to možno na prvé počutie nezdá, ale Kanada má aj svoje teplé a poľnohospodársky prekvitajúce oblasti, a teda nájsť tu lokálne vypestované ovocie nie je nemožné… akurát dozrieva trošku neskôr ako sme zvyknutí). A čo je hlavné, nájdeš tu kopu vynikajúceho jedla (z celosvetovej kuchyne) za prijateľné ceny. Keď už si ale vychutnávaš to jedlo pri pohľade na zátoku False Creek, musíš si dávať veľký pozor na čajky, ktoré sú tu tak drzé, že ti doslova ukradnú jedlo z ruky. Prisámvačku, videli sme tu čajku, ktorá jednému chlapíkovi ukradla celý trojuholník pizze.

Prvé dni našej dovolenky sme teda boli nazoaj zaneprázdnení behaním po meste, po večeroch sme sa spoločensky realizovali pri spoločenských hrách, zaúčaní Martina do sveta komiksových filmov (prepáč, Čvirík) a pri pití …. čaju… a pomaly sme plánovali náš menší roadtrip. Hlavným cieľom bola návšteva malého mestečka Barkerville, známeho kvôli zlatej horúčke, a následne návšteva niektorého z národných parkov v Kanadských skalnatých vrchoch. Ako to však už chodí, roadtrip väčšinou nikdy nedopadne tak, ako ho naplánuješ. O tom však už neskôr.

Share this...

0 komentárov k “O tom, ako sme Vancouver očami turistov spoznaliPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *