O tom, čo bolo potom

Vianoce sú už tu, rok sa pomaličky blíži ku koncu a kalendár nám oznamuje, že do konca našich “pracovno-dovolenkových” víz zostáva už len dvadsať dní. Ani sa nám nechce veriť, že posledný článok sme pridali pred…. ani radšej nejdem počítať. Akoby to bolo včera keď sme sedeli v Banffe na ulici, dopisovali článok a potom sme museli ísť do Starbucksu na kávu aby sme ho tam mohli uverejniť, nakoľko to bolo jediné miesto, kde mali spoľahlivú WiFi. Veru tento rok ubehol ako voda. Dosť bolo rečí poďme pokračovať tam kde sme prestali. 

      Po Barkerville nás čakalo neľahké rozhodnutie. Podľa plánu sme mali odtiaľto pokračovať ďalej do Jasperu. Keďže ale počasie nebolo presne také, aké by sme si predstavovali, mali sme pred sebou veľkú dilemu. Vonku pršalo stále viac a nám už naozaj dochádzala trpezlivosť. Možnosti sme v podstate mali dve. 

1. Pokračovať autom ďalších šesť hodín do upršaného Jasperu, zaplatiť si tam hotel (najlacnejší sme našli za cca 300$) a modliť sa aby predpoveď počasia nevyšla. Inak by sme si museli skupinovo nakúpiť zimné nepremokavé kabáty, pretože naše letné bundičky veľkú ochranu neposkytovali.
2. Vrátiť sa pomaličky do Vancouveru a polceste sa ešte zastaviť na túru na Joffre Lakes.

Nakoniec predsa len vyhrala možnosť číslo dva. Z Barkervillu k Joffre lakes to bolo asi šesť a pol hodiny a tak sme našli motel kúsok pred cieľom, aby sme ráno hneď mohli vyraziť na túru. Musím ti ale povedať, že cesty medzi Joffre Lakes a Barkervilom sú naozaj veľmi malebné (kvalitou ale stali za… trus) a ešte k tomu sa pred autom z lesa vynorila medvedia rodinka, matka s dvoma mláďatami. No proste Kanada ako má byť. Počacie sa však stále viac zhoršovalo, a kým sme prišli na parkovisko, lialo tak výdatne, že sme túru chtiac-nechtiac museli zrušiť.  Veru sa nám nechcelo 5-6 hodín moknúť. Pohodlnosť teda porazila náš dobrodružné nátury a my sme sa rozhodli pokračovať ďalej s tým, že sa aspoň zastavíme vo Whistleri. 

Whistler 

Whistler je mestečko, ktoré je od Vancouveru vzdialené asi 125 kilometrov. Nachádza sa tu Whistler Blackcomb, čo je jedno z najväčších lyžiarskych stredísk Severnej Ameriky. V Roku 2010 sa tu odohrávali zimné olympijské hry. Mestečko má niečo okolo 12 000 obyvateľov a ročne ho navštívi viac ako dva milióny návštevníkov. Okrem olympijských kruhov a nejakých plakiet s menami výhercov v OH tu nájdeš množstvo športových a suvenírových obchodov. Samozrejme, treba tu rátať s neskutočnými vysokohorskými prirážkami a to najmä čo sa týka stravy. A tak sme veľmi rýchlo pochopili, že Whistler je jedným z tých miest, v ktorom keď sa chceš najesť a nenechať tam celú výplatu, tak jedinú možnosť máš zvoliť si jedno z rýchlych občerstvení. 

Čo nás ešte ďalšie dni čakalo?

Bowen ej kej ej Jarritos Mangos

Bowen Island je malý ostrov, ktorý patrí k Vancouveru. Je asi šesť kilometrov široký a dvanásť kilometrov dlhý a žije na ňom asi 3700 obyvateľov. V jazyku pôvodných obyvateľov je názov ostrova Xwlíl’xhwm, teda vo voľnom preklade “rýchlo bubnujúca zem”, čo je podľa niektorých autorov odkaz na zvuk oceánu, ktorý ostrov obklopuje. Len taká pikoška, podľa mytológie tunajších pôvodných obyvateľov je Bowen Island miesto, kde boli stvorené srnky. Je to perfektné miesto keď človek potrebuje ujsť zo zhonu veľkomesta. Pre nás sa stalo obľúbeným útočiskom a radi sem chodíme na prechádzku okolo jazera Killarney. A samozrejme sme ju museli absolvovať aj s našou vzácnou návštevou. Výhodou Bowenu je, že tu nie sú žiadne medvede ani pumy, takže môžeš ísť na prechádzku bez toho, aby si so sebou vláčil kaser. Prejsť celú trasu trva zhruba dve hodiny (áno presne tak dve, nie štyri a pol ehmevaehmpištaehm) a keď je pekné počasie, je to naozaj pôžitok. No a na konci túri sme už boli velmi vysmädnutí, a tak sme sa zastavili v prístave na vynikajúcu malinovku Jarritos Mangos, viď video. Odtiaľ sme sa už vybrali domov, kde nás čakalo VYPIC!!! (Šak po toľkom objavovaní Kanady, si človek potrebuje pripomenúť svoje korene).

Victoria

Ďalší deň sme sa vybrali do Viktórie (bohužiaľ nie Secret). Plavba trvá cca dve hodiny, a keďže na trajekte nie je moc čo robiť, naša plavba prebehla asi takto.

Keďže sme už Viktóriu spomenuli v samostatnom článku, opíšem ti iba, aké novinky sme tu našli pri našej druhej návšteve. Prvýkrát sme sa potúlali tunajšou čínskou štvrťou a objavili čaro tzv. Fan Tan Alley. Ulička je pomenovaná po čínskej hazardnej hre, pretože táto časť mesta bola pôvodne štvrťou herní, reštaurácií a miesto obchodu s ópiom (dúfam, že si si nekúpil hneď letenku, s ópiom sa tu už neobchoduje). Dnes je to turistická ulička plná zaujímavých obchodov pre hudobných zberateľov, módneho obchodu s dáždnikmi (a teda to ti garantujem, že také módne dáždnikové kúsky si ešte nevidel), či obchodu s retro oblečením zo šesťdesiatych rokov. Ulička je však známa hlavne tím, že je široká iba 0.9 metra a tým sa stala najužšou ulicou Kanady. 

Tu by som sa zároveň chcel poďakovať Čvirovi, že celú noc na hoteli chrápal a my sme sa tak fajne vyspali. A potom ešte nemenovanej čínskej reštaurácii, kde keď som si objednal sladko-kyslú polievku, tak mi priniesli asi dvoj litrový tanier. No veď uznaj sám.

Samozrejme sme nemohli vynechať návštevu zámku Hatley, kde ako už iste vieš, natáčali X-Men a Deadpool.

Potom ešte zastávka na majáku a poď ho späť do Vancouveru. No a na koniec výletu nám zostalo už len zopár menších výletov v okolí Vancouveru. Začali sme  s túrou na Garibaldy Lake. Krása Vancouveru pre nás počas celého roka spočívala hlavne v tom, že vyjdeš asi polhodinku z veľkomesta a ukážu sa ti také scenérie, že padneš na riť. Tak je to napr. aj s Garibaldi Provincial Park, ktorý sa nachádza asi hodinku od Vancouveru a máš tu toľko vysokohorských túr, že sa nebudeš nudiť celé leto. Jazerá sú prevažne ľadovcového pôvodu, ako aj Garibaldi lake. Myslím, že fotky hovoria za všetko:

Neďaleko od Vancouveru sa nachádza aj mestečko Squamish, ďalší raj túr, horolezectva a rôznych outdoorových aktivít. Pomenované bolo po pôvodných obyvateľoch tejto oblasti, a prepis názvu mesta do ich jazyka vyzerá asi takto: Sḵwx̱wú7mesh. Dobré, čo? No ak by si chcel vedieť ako sa to číta, s tým ti naozaj nepomôžem. Akurát viem, že číslo 7 má znamenať nejakú pauzu pri vyslovovaní. Lanovkou Sea to Sky Gondola sme sa vyviezli na kopček, kde máš krásny výhľad na fjord Howe Sounds a okolité hory. Naši hostia mali šťastie, lebo asi 3 týždne po ich návšteve niekto prerezal laná lanovky a tá je už niekoľko mesiacov nefunkčná.

Dva týždne ubehli ako voda, a tak či sa nám to páčilo alebo nie, naše spoločné dobrodružstvo sa dostalo ku koncu. My sme si užili každú sekundu. Ostáva len dúfať, že to bolo obojstranné haha. Snáď pôjde všetko podľa plánu a o rok si to zas zopakujeme niekde na plážach Normandie. Leto sa ale ešte ani zďaleka neskončilo a hneď deň po tom ako sme sa rozlúčili s Čvirom a Ivou, sme šli na letisko vyzdvihnúť návštevu číslo dva. O tom ale už v ďalšom článku. Čviríkovi a Ive ďakujeme, že sa na to dali a snáď to aj pre nich stálo za to.